Snahou autorov príspevku bolo vybrať čo najrelevantnejšie a najnovšie údaje tak, aby poslúžili všetkým kolegom pri rozhodovaní sa, ako liečiť pacientov s chorobou COVID-19.  

1,2Martin Hrubiško,3,4,5Miloš Jeseňák; 1Odd. klinickej imunológie a alergológie OÚSA, Bratislava; 2Ústav laboratórnej medicíny SZU a OÚSA, Bratislava, 3Oddelenie klinickej imunológie a alergológie UN Martin,4Klinika detí a dorastu JLF UK a U 21.04.2021

Súhrn: Medicínsky výskum aj prax sa v rokoch 2020 a 2021 sústreďujú na prevenciu a liečbu infekcie spôsobenej vírusom SARS-CoV-2 nazvanú COVID-19. Poznatkov vychádzajúcich z medicíny založenej na dôkazoch je nateraz ešte málo, pre väčšinu aktuálnych odporúčaní sú dôkazy nedostatočné. Snahou autorov príspevku bolo vybrať čo najrelevantnejšie a najnovšie údaje tak, aby poslúžili všetkým kolegom pri rozhodovaní sa, ako liečiť pacientov s chorobou COVID-19.
Kľúčové slová: COVID-19, profylaxia predinfekčná a poinfekčná, liečba

Abstract: Medicine research and praxis of years 2020 – 2021 are concentrated on prophylaxis and treatment of SARS-Cov-2 infection named Covid-19. Most of actual knowledge is not fulfilling strict evidence-based criteria yet. Authors of this contribution tied to select newest and most relevant data with aim to help all colleagues in decisions how to treat patients with COVID-19.
Key words: COVID-19, pre-exposure and post-exposure prophylaxis, treatment

COVID-19 je choroba mnohých tvárí
COVID-19 charakterizuje pestrý klinický obraz od bezpríznakového cez mierny, stredne závažný až po závažný, neraz fatálny priebeh. Zatiaľ nevieme povedať, čo okrem veku a celkovej zdravotnej kondície postihnutého rozhoduje o priebehu. Najmä čo sa týka závažnosti priebehu a mortality, stále síce prevládajú seniori a polymorbídni pacienti, pribúdajú ale aj dospelí a deti všetkých vekových kategórií, dosiaľ zdraví, u ktorých má COVID-19 závažný priebeh. Viaceré práce naznačujú podiel genetických aj epigenetických faktorov určujúcich riziko infikovania a modifikujúcich priebeh a závažnosť ochorenia. Zaznamenávame narastajúci objem poznatkov o tzv. pokovidovom syndróme a samostatnou problematikou je rozvoj multisystémového zápalového syndrómu opísaného tak u detí, ako aj dospelých.

Obojstranné postihnutie pľúc pneumóniou je najčastejšou komplikáciou – má charakter organizujúcej sa pneumónie a v niektorých prípadoch môže viesť ku klinickému obrazu ARDS, nejde však o typický ARDS (1). Na rozdiel od „klasického ARDS“ extravaskulárny vodný pľúcny index (EVLWI) je normálny, alebo mierne zvýšený, pľúcna kompliancia je normálna a pacien...

Pre pokračovanie článku sa   PRIHLÁSTE