Ing. Lenka Kuželová, PhD.; RNDr. Hana Ďúranová, PhD. (VKS IIa); Výskumné centrum AgroBioTech, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre 23.09.2026

Súhrn: Oxidačný stres predstavuje významný patofyziologický mechanizmus podieľajúci sa na vzniku a progresii viacerých chronických ochorení. Vzniká v dôsledku nerovnováhy medzi tvorbou reaktívnych foriem kyslíka a dusíka a kapacitou antioxidačných obranných systémov organizmu. Okrem priameho poškodenia biomolekúl zohráva dôležitú úlohu aj v regulácii bunkovej signalizácie, zápalu a energetického metabolizmu. V posledných rokoch narastá záujem o nutričné faktory, ktoré môžu ovplyvniť redoxnú rovnováhu, najmä o bioaktívne látky rastlinného pôvodu. Kapsaicín, hlavná pálivá zložka paprík rodu Capsicum, vykazuje multifunkčné účinky a podieľa sa na regulácii oxidačného stresu, zápalu a metabolizmu. Príspevok sumarizuje aktuálne poznatky o oxidačnom strese a poukazuje na možnosti jeho ovplyvnenia prostredníctvom výživy s dôrazom na kapsaicín.
Kľúčové slová: oxidačný stres, ROS, bioaktívne látky, kapsaicín, výživa

Abstract: Oxidative stress represents a significant pathophysiological mechanism involved in the development and progression of various chronic diseases. It arises as a result of an imbalance between the production of reactive oxygen and nitrogen species and the capacity of the body’s antioxidant defense systems. In addition to causing direct damage to biomolecules, oxidative stress plays an important role in the regulation of cellular signaling, inflammation, and energy metabolism. In recent years, increasing attention has been paid to nutritional factors that may influence redox balance, particularly plant-derived bioactive compounds. Capsaicin, the principal pungent component of Capsicum peppers, exhibits multifunctional effects and contributes to the regulation of oxidative stress, inflammation, and metabolism. This paper summarizes current knowledge on oxidative stress and highlights the potential for its modulation through nutrition, with emphasis on capsaicin.
Keywords: oxidative stress, ROS, bioactive compounds, capsaicin, nutrition

Úvod
Reaktívne formy kyslíka (ROS) a dusíka (RNS) vznikajú v organizme ako prirodzený dôsledok aeróbneho metabolizmu, najmä v mitochondriách a pri aktivite viacerých enzýmov (Sies, 2017; Kozlov et al., 2024). Ich tvorba je neoddeliteľnou súčasťou fyziologických procesov a za normálnych okolností sú presne regulované antioxidačnými mechanizmami.

K oxidačnému stresu dochádza vtedy, keď je narušená rovnováha medzi ich tvorbou a elimináciou, čo vedie k poškodeniu buniek a tkanív (Murphy, 2009). Tento mechanizmus sa dnes považuje za jeden z kľúčových faktorov podieľajúcich sa na vzniku viacerých civilizačných ochorení.
V posledných rokoch sa do popredia dostáva úloha výživy pri ovplyvňovaní redoxnej rovnováhy. Osobitnú pozornosť si získavajú bioaktívne látky rastlinného pôvodu, medzi ktoré patrí aj kapsaicín (Scalbert et al., 2005; Petran et al., 2024).

Oxidačný stres a jeho význam pre zdravie
Oxidačný stres je dôležitý biologický proces, ktorý ovplyvňuje funkciu buniek aj celého organizmu. Hoci sú ROS často označované ako škodlivé molekuly, za fyziologických podmienok plnia aj regulačné funkcie v bunkovej signalizácii (Sies, 2017).

Problém nastáva pri ich nadmernej tvorbe alebo pri zníženej účinnosti antioxidačných systémov. V takom prípade dochádza k poškodeniu lipidov, bielkovín a DNA, čo môže viesť k narušeniu bunkovej funkcie a rozvoju ochorení (Ayala et al., 2014; Cooke et al., 2003).
Oxidačný stres sa podieľa na patogenéze viacerých ochorení. V kardiovaskulárnom systéme prispieva k rozvoju aterosklerózy a endotelovej dysfunkcie (Madamanchi et al., 2005).

V metabolických ochoreniach zohráva úlohu pri vzniku inzulínovej rezistencie a diabetu mellitus 2. typu (Brownlee, 2001). V nervovom systéme sa podieľa na poškodení neurónov a rozvoji neurodegeneratívnych ochorení (Uttara et al., 2009). V onkológii má komplexnú úlohu, keďže môže podporovať vznik mutácií, ale zároveň ovplyvňuje apoptózu nádorových buniek (Reuter et al., 2010).
V súčasnosti sa oxidačný stres nevníma len ako proces poškodenia, ale aj ako dôležitý regulačný mechanizmus prepojený so zápalom a metabolizmom (Kozlov et al., 2024).

Bioaktívne látky vo výžive
Výživa predstavuje významný faktor, ktorý možno cielene ovplyvniť. Rastlinné potraviny obsahujú množstvo bioaktívnych látok, ako sú polyfenoly, flavonoidy, karotenoidy či alkaloidy, ktoré pôsobia nielen ako antioxidanty, ale aj ako regulátory bunkových procesov (Scalbert et al., 2005; Forman et al., 2014).
Ich účinok je často sprostredkovaný ovplyvnením signálnych dráh, napríklad Nrf2 alebo NF-κB, ktoré sa podieľajú na regulácii zápalu a oxidačného stresu (Ma, 2013; Huang et al., 2023).
Dôležitým aspektom je aj synergický účinok týchto látok. V prirodzených potravinách sa nachádzajú v komplexných kombináciách, ktoré môžu mať výraznejší biologický efekt než izolované zlúčeniny (Forman et al., 2014). Preto sa v súčasnosti zdôrazňuje význam celkovej kvality stravy, nielen jednotlivých doplnkov výživy.

Kapsaicín a jeho účinky
Kapsaicín je hlavná bioaktívna látka chilli paprík rodu Capsicum. Jeho účinok je viazaný na aktiváciu receptora TRPV1, ktorý sa nachádza nielen v nervovom systéme, ale aj v rôznych tkanivách (Petran et al., 2024).
Analgetický účinok
Najlepšie zdokumentovaný je jeho účinok na bolesť. Pri opakovanom použití dochádza k zníženiu citlivosti nervových zakončení, čo sa využíva najmä pri neuropatickej bolesti, napríklad pri postherpetickej neuralgii alebo diabetickej neuropatii (Anand a Bley, 2011).
Vplyv na oxidačný stres a zápal
Z hľadiska redoxnej biológie je významný jeho vplyv na oxidačný stres. Experimentálne štúdie ukazujú, že kapsaicín môže znižovať produkciu ROS, ovplyvňovať aktivitu antioxidačných enzýmov a modulovať signálne dráhy spojené so zápalom (Petran et al., 2024; Zheng et al., 2021; Zhang et al., 2024). Tieto účinky naznačujú, že kapsaicín nepôsobí len ako klasický antioxidant, ale skôr ako modulátor bunkovej homeostázy.
Metabolické účinky
Kapsaicín môže ovplyvňovať aj energetický metabolizmus. Niektoré štúdie poukazujú na jeho schopnosť podporovať termogenézu a zvyšovať oxidáciu tukov (Li et al., 2020; Zheng et al., 2021). Zároveň môže ovplyvňovať pocit sýtosti a metabolizmus tukového tkaniva, hoci tieto účinky sú závislé od viacerých faktorov vrátane dávky a individuálnej odpovede organizmu (Yang et al., 2024).
Kardiovaskulárne účinky
Kapsaicín môže mať priaznivý vplyv na cievy, najmä prostredníctvom zníženia zápalu a oxidačného stresu. Experimentálne štúdie naznačujú aj jeho potenciálny vplyv na agregáciu trombocytov a ochranu pri ischemickom poškodení (Munjuluri et al., 2022; Thornton et al., 2023). Klinické dôkazy sú však zatiaľ obmedzené.
Potenciál v onkológii
Niektoré štúdie poukazujú na schopnosť kapsaicínu ovplyvňovať rast nádorových buniek a indukovať apoptózu (Clark a Lee, 2016; Zhang et al., 2020). Tieto výsledky sú zatiaľ prevažne experimentálne a ich klinický význam si vyžaduje ďalší výskum.

Bezpečnosť, tolerancia a praktická aplikácia kapsaicínu
Kapsaicín je vo všeobecnosti považovaný za bezpečnú bioaktívnu látku pri bežnom dietárnom príjme. Jeho tolerancia je však individuálna a závisí od dávky, formy podania a adaptácie organizmu. Pri perorálnom príjme môže vyššie množstvo kapsaicínu vyvolať podráždenie sliznice gastrointestinálneho traktu, pálenie záhy alebo hnačku. U citlivých jedincov a pacientov s gastrointestinálnymi ochoreniami (napr. refluxná choroba pažeráka, gastritída) je vhodná opatrnosť. Dlhodobý mierny príjem v rámci stravy je však u väčšiny populácie dobre tolerovaný.
Topická aplikácia kapsaicínu (napr. krémy, náplasti) je etablovaná v liečbe neuropatickej bolesti. Typickým nežiaducim účinkom je lokálne pálenie, erytém a podráždenie kože, ktoré zvyčajne ustupujú pri opakovanom použití v dôsledku desenzitizácie nociceptorov. Pri aplikácii je potrebné zabrániť kontaktu so sliznicami a očami.

Z praktického hľadiska je vhodné rozlišovať medzi:

• dietárnym príjmom kapsaicínu (chilli papriky, koreniny), ktorý môže byť súčasťou racionálnej stravy, 
• farmakologickým použitím (topické prípravky), ktoré má jasnejšie definované indikácie a dávkovanie.

V kontexte prevencie ochorení nie je kapsaicín možné považovať za samostatný terapeutický prostriedok. Jeho potenciálny prínos sa uplatňuje najmä ako súčasť celkového stravovacieho vzorca bohatého na rastlinné potraviny a bioaktívne látky. Klinické odporúčania pre suplementáciu kapsaicínu zatiaľ nie sú jednoznačne stanovené a vyžadujú ďalšie štúdie.

Záver
Oxidačný stres predstavuje významný patofyziologický mechanizmus podieľajúci sa na vzniku a progresii chronických ochorení. Bioaktívne látky vo výžive vrátane kapsaicínu môžu prispievať k jeho modulácii prostredníctvom ovplyvnenia bunkových signálnych dráh, zápalu a redoxnej rovnováhy. Aj keď sú výsledky experimentálnych štúdií sľubné, ich význam pre klinickú prax je zatiaľ potrebné posudzovať opatrne. V súčasnosti tak zostáva najspoľahlivejším spôsobom ovplyvnenia oxidačného stresu dodržiavanie kvalitnej a vyváženej stravy ako súčasti celkového zdravého životného štýlu.

Práca bola podporená Európskou úniou – NextGenerationEU v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, projekt č. 09I03-03-V04-00381.

1. Literatúra
   Anand, P.; Bley, K. 2011. Topical capsaicin for pain management: therapeutic potential and mechanisms of action of the new high-concentration capsaicin 8% patch. Br. J. Anaesth., 107(4): 490 – 502.
2. Ayala, A.; Muñoz, M.F.; Argüelles, S. 2014. Lipid peroxidation: production, metabolism, and signaling mechanisms of malondialdehyde and 4-hydroxy-2-nonenal. Oxid. Med. Cell. Longev., 2014: 360438.
3. Brownlee, M. 2001. Biochemistry and molecular cell biology of diabetic complications. Nature, 414(6865): 813 – 820.
4. Clark, R.; Lee, S.H. 2016. Anticancer properties of capsaicin against human cancer. Anticancer Res., 36(3): 837 – 843.
5. Cojocaru, K.A.; Luchian, I.; Goriuc, A.; Antoci, L.M.; Ciobanu, C.G.; Popescu, R. et al. 2023. Mitochondrial dysfunction, oxidative stress, and therapeutic strategies in diabetes, obesity, and cardiovascular disease. Antioxidants (Basel), 12(3): 658.
6. Cooke, M.S.; Evans, M.D.; Dizdaroglu, M.; Lunec, J. 2003. Oxidative DNA damage: mechanisms, mutation, and disease. FASEB J., 17(10): 1195 – 1214.
7. Forman, H.J.; Davies, K.J.A.; Ursini, F. 2014. How do nutritional antioxidants really work: nucleophilic tone and para-hormesis versus free radical scavenging in vivo. Free Radic. Biol. Med., 66: 24 – 35.
8. Huang, W.; Zhong, Y.; Gao, B.; Zheng, B.; Liu, Y. 2023. Nrf2-mediated therapeutic effects of dietary flavones in different diseases. Front. Pharmacol., 14: 1240433.
9. Kozlov, A.V.; Javadov, S.; Sommer, N. 2024. Cellular ROS and antioxidants: physiological and pathological role. Antioxidants (Basel), 13(5): 602.
10. Lee, G.R.; Shin, M.K.; Yoon, D.J.; Kim, A.R.; Yu, R.; Park, N.H. et al. 2013. Topical application of capsaicin reduces visceral adipose fat by affecting adipokine expression and inflammation in obese diabetic mice. Obesity, 21(6): 1159 – 1165.
11. Li, R.; Lan, Y.; Chen, C.; Cao, Y.; Huang, Q.; Ho, C.T. et al. 2020. Anti-obesity effects of capsaicin and the underlying mechanisms: a review. Food Funct., 11(9): 7356 – 7370.
12. Ma, Q. 2013. Role of Nrf2 in oxidative stress and toxicity. Annu. Rev. Pharmacol. Toxicol., 53: 401 – 426.
13. Madamanchi, N.R.; Vendrov, A.; Runge, M.S. 2005. Oxidative stress and vascular disease. Arterioscler. Thromb. Vasc. Biol., 25(1): 29 – 38.
14. Munjuluri, S.; Wilkerson, D.A.; Sooch, G.; Chen, X.; White, F.A.; Obukhov, A.G. 2022. Capsaicin and TRPV1 channels in the cardiovascular system: the role of inflammation. Cells, 11(1): 18.
15. Murphy, M.P. 2009. How mitochondria produce reactive oxygen species. Biochem. J., 417(1): 1 – 13.
16. Petran, E.M.; Periferakis, A.; Troumpata, L.; Periferakis, A.T.; Scheau, A.E.; Badarau, I.A. et al. 2024. Capsaicin: emerging pharmacological and therapeutic insights. Curr. Issues Mol. Biol., 46(8): 7895 – 7943.
17. Reuter, S.; Gupta, S.C.; Chaturvedi, M.M.; Aggarwal, B.B. 2010. Oxidative stress, inflammation, and cancer: how are they linked? Free Radic. Biol. Med., 49(11): 1603 – 1616.
18. Scalbert, A.; Johnson, I.T.; Saltmarsh, M. 2005. Polyphenols: antioxidants and beyond. Am. J. Clin. Nutr., 81(1 Suppl): 215S – 217S.
19. Sies, H. 2017. Hydrogen peroxide as a central redox signaling molecule in physiological oxidative stress: oxidative eustress. Redox Biol., 11: 613 – 619.
20. Thornton, T.; Mills, D.; Bliss, E. 2023. Capsaicin: a potential treatment to improve cerebrovascular function and cognition in obesity and ageing. Nutrients, 15(6): 1537.
21. Uttara, B.; Singh, A.V.; Zamboni, P.; Mahajan, R.T. 2009. Oxidative stress and neurodegenerative diseases: a review of upstream and downstream antioxidant therapeutic options. Curr. Neuropharmacol., 7(1): 65 – 74.
22. Yang, J.; Li, W.; Wang, Y. 2024. Capsaicin reduces obesity by reducing chronic low-grade inflammation. Int. J. Mol. Sci., 25(16): 8979.
23. Zhang, S.; Wang, D.; Huang, J.; Hu, Y.; Xu, Y. 2020. Application of capsaicin as a potential new therapeutic drug in human cancers. J. Clin. Pharm. Ther., 45(1): 16 – 28.
24. Zhang, W.; Zhang, Y.; Fan, J.; Feng, Z.; Song, X. 2024. Pharmacological activity of capsaicin: mechanisms and controversies. Mol. Med. Rep., 29: 38.
25. Zheng, J.; Zheng, S.; Feng, Q.; Zhang, Q.; Xiao, X. 2017. Dietary capsaicin and its anti-obesity potency: from mechanism to clinical implications. Biosci. Rep., 37(3): e00173.