Doc. MUDr. Peter Gavorník, CSc., PhD., mim. prof.; LFUK-UNB; Odborný konzultant ÚDZS pre angiológiu-internú medicínu-posudkové a revízne lekárstvo, predseda Angiologickej sekcie SLK, člen Slovenskej mykologickej spoločnosti (SMS pri SAV) 10.02.2022

Živá príroda (živé organizmy; biológia) sa tradične delili binomicky na ríšu rastlín a ríšu živočíchov. Dnes sa podľa presných biologických molekulových genetických štúdií rozlišujú tri samostatné ríše (trinomické delenie biológie): 1. rastliny (flóra; botanika); 2. huby (fungi, eumycota; mykológia); 3. živočíchy (fauna; zoológia). Huby tvoria teda samostatnú ríšu,  nepatria medzi rastliny, ale aj zložením majú skôr bližšie k živočíchom. Jedlé huby sú pri správnej tepelnej kuchynskej úprave racionálnou potravinou s nízkou energetickou a vysokou biologickou hodnotou („lesné mäso“).

Vo viacerých zdravotníckych zariadeniach bolo v ostatných týždňoch viacero otráv, ktoré si lekári nevedia vysvetliť, lebo pacienti jedli iba čerstvo nazbierané najmä hríby dubové Boletus reticularis. Väčšinou ide o sekundárne pravé otravy hubami (intoxicatio fungina vera secundaria), spôsobené nešpecifickými toxínmi pri autolytických procesoch v hubách (toxické amíny) pri extrémnych tropických horúčavách (1 – 4).  Najväčšia pravdepodobnosť autolýzy je v starších plodniciach, ktoré sú poškodené slimákmi, slizniakmi, hlodavcami, zverou a najmä rozvŕtané larvami hmyzu a pobodané rôznym hmyzom, vrátane niektorých druhov bzdôch, ktoré cuciakom vylučujú jedovaté výlučky. Avšak v podmienkach extrémnych tropických horúčav môžu byť skazené a jedovaté aj zdravo vyzerajúce plodnice húb v prirodzenom biotope, vrátane tých najkrajších hríbov. Už generácie našich predkov to vedeli a v letných horúčavách huby zásadne nezbierali, nekonzumovali a ďalej nespracovávali. O problematike mykointoxikácií som publikoval desiatky kazuistík, prehľadových prác a dve ocenené monografie (1, 2).

Niektorí súčasní hubári sú však, bohužiaľ, chamtivci a empirickým i vedeckým poznatkom neveria. Aj niektoré mainstreamové média neuvážlivo propagujú masový zber húb a zverejňujú  obrazové dokumenty plných košov a obrovských kôp nazbieraných húb, ktoré sú jasným dôkazom nemilosrdného plienenia a rabovania prírody. Neraz sa stáva, že takéto neprimerané množstvá sa nestihnú ani skonzumovať, ani konzervovať a ešte viac znehodnotené nevhodným transportom a skladovaním sa vyhadzujú do kontajnerov na odpadky. Medzinárodná iniciatíva 3F (Flora-Funga-Fauna) vyzýva skôr na globálnu osvetu a ochranu húb (Fungi Foundation – FF;  Species Survival Commission of the International Union for Conservation of Nature – SSC IUCN; Re:wild) (3).

Záver
V tropických horúčavách by sa huby nemali zbierať a konzumovať, pretože sú potenciálne všetky skazené a môžu spôsobiť sekundárne pravé mykointoxikácie. V letnom období by mala byť vyhlásená všeobecná ochrana húb vrátane zákazu zberu húb aj v záujme ochrany zdravia a životov konzumentov húb. V tropických horúčavách, ktoré sú v ostatných rokoch aj na našom území v súvislosti s globálnym otepľovaním, je vysoká pravdepodobnosť autolýzy plodníc húb už na stanovišti ich rastu a vývinu, a každý by mal vedieť, že v tomto období hrozí poškodenie zdravia sekundárnymi otravami jedlými hubami, teda nielen primárnymi pravými otravami jedovatými hubami. Informovanosť obyvateľstva je mimoriadne dôležitá.

Literatúra

1. Gavorník P. Otravy hubami. Univerzita Komenského – Vydavateľstvo UK. Bratislava 2000. 100 s.  ISBN 80-223-1491-9
2. Gavorník P. Otravy jedovatými hubami. VEDA – Vydavateľstvo SAV. Bratislava 2002. 154 s. ISBN 80-224-9670-8
3. Iniciatíva 3F.  Prístupné na: https://www.iucn.org/news/species-survival-commission/202108/rewild-and-iucn-ssc-become-first-global-organizations-call-recognition-fungi-one-three-kingdoms-life-critical-protecting-and-restoring-earth
4. Dukát A, Lietava J, Michalko Ľ, Oravec S, Gašpar Ľ.  Klinický význam Gavorníkovej klasifikácie otráv hubami. Bratislava Medical Journal – Bratislavské lekárske listy 2000; 101 (1): 44 – 50.