Doc. Ing. Katarína Fatrcová-Šramková, PhD., Ing. Zuzana Kňažická, PhD. (VKS IIa), Ústav výživy a genomiky, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre 23.06.2026

Súhrn: Orthorexia nervosa je mentálna porucha stravovania, definovaná ako patologická posadnutosť zdravou výživou. Diagnóza mentálnej ortorexie bola založená na prítomnosti naliehavej posadnutosti ako osobnostnej vlastnosti a na prehnane zdravých stravovacích zvyklostiach. Analýza fyziologických charakteristík, socio-kultúrneho a psychologického správania, ktoré charakterizujú osoby trpiace ortorexiou, poukazuje na vyššiu prevalenciu u mužov. 
Kľúčové slová: orthorexia nervosa, mentálna porucha, faktory, výskyt, testovanie 

Abstract: Orthorexia nervosa is a mental eating disorder defined as a pathological obsession for healthy foods. The diagnosis of orthorexia nervosa was based on both the presence of a disorder with obsessive-compulsive personality features and an exaggerated healthy eating behaviour pattern. Analysis of the physiological characteristics, the social-cultural and psychological behaviours that characterize subjects suffering from orthorexia indicates a higher prevalence in men.
Key words: orthorexia nervosa, mental disorder, factors, incidence, testing

Okrem anorexie a bulímie bola objavená a popísaná ďalšia porucha stravovania – orthorexia nervosa. Termín pochádza z gréckeho ορθο- (ortho, „správne“) a όρεξις (orexis, „apetít“), čo doslovne znamená „správny apetít“, ale v praxi označuje správnu diétu, správne stravovanie. Aj prehnane zdravé stravovanie môže mať nezdravé následky.

Ortorexia je porucha stravovania, patologická posadnutosť zdravou výživou. Ide o chorobne zdravé stravovanie, fixovanie sa na zdravú výživu. Prvotnou motiváciou je zvyčajne túžba zdravo a správne sa stravovať. Postupne však vplyvom rôznych pridružených faktorov, ako je napríklad snaha o štíhlu postavu, sklony k perfekcionizmu alebo využívanie jedla ako prostriedku na získanie emocionálnej stability a i., sa môže postupne zmeniť až na chorobný stav.

Postihnutí jedinci nie sú schopní pociťovať z jedla potešenie, ale sú posadnutí jeho nutričnou kvalitou a obsedantne trvajú na ideálnom zložení stravy. Nutričná kvalita sa stáva chorobne prvoradou, zatiaľ čo chuť, radosť a pôžitok z jedla sú druhoradé. Postoj ortorektikov k vlastnému stravovaniu ich sociálne izoluje od rodiny a priateľov. Ortorektici ich odsudzujú z dôvodu, že konzumujú „zlé tuky“, „jedovaté cukry“ a pod. Jedlo sa pre ortorektikov stáva centrom pozornosti. Veľa času im zaberá precízne vypracovávanie rigidných stravovacích zvyklostí a dôkladné analyzovanie čo jesť, v akom množstve a zvažovanie dôsledkov stravovania. Hoci v počiatkoch môže byť takéto stravovanie „zdravšie“ ako pri ostatnej populácii, ak sa však tento prístup dovedie do extrému, ortorektici sa môžu v skutočnosti nechtiac pripravovať o nevyhnutné nutrienty.

Ortorexiu prvýkrát popísal v roku 1997 Dr. Steven Bratman, podľa ktorého ide o prehnanú fixáciu pacientov na svoju stravu, ktorú chcú mať „dokonale“ zdravú. Spočiatku nešlo o široko uznávanú poruchu, ale Bratman tvrdí, že vo vzácnych prípadoch sa môže zvrhnúť na také extrémne obmedzovanie sa v jedle, ktoré vedie až k podvýžive či dokonca smrti (Bratman, 1997, Bratman a Knight, 2000). Sprievodnými znakmi tejto poruchy sú: 

• strata pôžitku z jedenia v dôsledku zdĺhavého prepočítavania obsahu živín, ako napríklad minerálnych látok, vitamínov alebo iných zložiek obsiahnutých v potravine, ako aj v dôsledku prepočítavania energetickej hodnoty – množstva Joulov (J)/kilojoulov (kJ) alebo kalórií (cal)/kilokalórií (kcal) a následného výberu potravín;
• stále sa zmenšujúci podiel konzumovaných potravín.

Všeobecne sa za ortorexiu považuje dlhodobá, a nie dočasná stravovacia porucha, ktorá má výrazne negatívny dopad na kvalitu života jedincov. Osoby trpiace ortorexiou v extrémnych prípadoch radšej hladujú, ako by mali konzumovať potraviny, ktoré oni považujú za „nečisté“, a teda škodlivé pre ich zdravie. Jedinci so zvýšenou tendenciou k ortorexii uprednostňujú prospešnosť a nutričné vlastnosti jedla pred chuťou alebo pôžitkom z jedla.

Charakteristickou vlastnosťou ortorexie sú neustále obavy z možného negatívneho vplyvu jedla na zdravie a neprestajné zaoberanie sa kontrolou kvality, pôvodu, vhodného obalu či procesu spracovania potravín, s cieľom maximalizovať svoje zdravie. Množstvo času, ktorý venujú výberu vhodných potravín alebo obavám týkajúcim sa možných nedostatkov alebo škodlivosti konzumovaných potravín, často vedú k pocitom utrpenia, narušeniu medziľudských vzťahov s okolím, k zlyhávaniu v škole alebo v práci.

Ortorexia sa môže začať nenápadne a nevinne, ako túžba predchádzať chronickým chorobám, zlepšiť svoje zdravie, životný štýl, cítiť sa lepšie, zapáčiť sa okoliu alebo urobiť zmenu vo svojom živote. Vyžaduje si značnú silu vôle prispôsobiť sa stravovaniu, ktoré sa výrazne odlišuje od stravovacích zvyklostí získaných v detstve, ako aj od stravovacích modelov príslušnej kultúry. V prípade, že sa ortorektik vo svojom stravovaní „previní“, zvyčajne nasleduje ľútosť a ešte prísnejšie diéty. 

Pre ortorexiu sú charakteristické štyri základné príznaky (prítomné napríklad aj pri iných poruchách príjmu potravy, ako napr. pri mentálnej anorexii):

1. pocit uspokojenia a sebachvály za úspech,
2. sebaodsúdenie za zlyhanie,
3. striktná sebakontrola pri odolávaní pokušeniu alebo túžbe po niečom „nezdravom“,
4. pocit hrdosti a „nadradenosti“ nad okolím, ktoré sa vyznačuje stravovacími zlozvykmi.

Ortorexia má podobné črty s dvomi dobre známymi poruchami v stravovaní – mentálnou anorexiou (anorexia nervosa) a bulímiou (bulimia nervosa). Ale zatiaľ čo bulímia a anorexia sú zamerané na kvantitu prijatej potravy, ortorexia sa fixuje na kvalitu jedla. Viaceré štúdie poukazujú na klinickú podobnosť s mentálnou anorexiou a obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD, obsessive-compulsive disorder), ktoré sa môžu vyskytovať s  aj komorbídne s ortorexiou.

Pri ortorexii a mentálnej anorexii možno pozorovať abnormálny postoj k jedlu a s tým súvisiace správanie, rovnako ako nedostatočný náhľad na dôsledky uvedených porúch. Pre mentálnu anorexiu sú typické obavy týkajúce sa telesného vzhľadu, množstva skonzumovaného jedla a priberania na hmotnosti. Pacienti s mentálnou anorexiou zmenia stravovanie, pretože potrebujú schudnúť, pričom ich sebavedomie závisí od úbytku na hmotnosti. Napriek týmto rozdielom môžu príliš striktné ortorektické postoje k jedlu predstavovať rizikový faktor pre rozvoj anorexie.

Pre zdravého človeka je plnohodnotná výživa vo všeobecnosti bezproblémová. Mnohé výživové štúdie dokazujú, že nielen samotné zložky stravy, ale aj psychický postoj k príjmu potravy zohráva významnú úlohu pri riziku kardiovaskulárnych ochorení. Z tohto dôvodu môže mať fixovanie na zdravotnú hodnotu jedla negatívne následky pre postihnutých, aj keď nutričná hodnota je prínosná. 

Ortorexia sa vyskytuje nielen u pedantských či úzkostlivých osôb, ale môže ísť aj o nadšených prívržencov niektorých alternatívnych výživových smerov, ako napríklad makrobiotika, rôzne redukčné diéty, biopotraviny alebo vegánstvo. Neexistujú jednotné pravidlá, čo je a čo nie je zdravé, niektorí vylučujú potraviny obsahujúce prídavné látky „éčka“, iní tuky, iní sacharidy a i. Zdá sa, že ortorexia postihuje skôr mužov ako ženy a medzi nimi osoby s nižším vzdelaním a plánovacími schopnosťami.

Spúšťačmi ortorexie môže byť nariadenie špeciálnej stravy ošetrujúcim lekárom, túžba vyliečiť sa z choroby, prekonanie negatívnej životnej udalosti, problematické vzťahy, psychická nerovnováha aj alternatívne výživové trendy. Príčinou vzniku ortorexie môže byť vedomá túžba po kvalitnejšom živote alebo prívale energie, prípadne nevedomé psychické príčiny. Nevedomé spúšťače sú oveľa častejšie a významnejšie ako racionálne presvedčenie jedinca. K nevedomým príčinám patrí tendencia k vytváraniu ilúzie kompletného bezpečia, ktorá sa objavuje u človeka na základe strachu zo smrti. Je to snaha danej osoby brániť sa potenciálne škodlivému prostrediu.

Ďalšou nevedomou príčinou je túžba po absolútnej kontrole. Všetky stravovacie smery uspokojujú ľudskú túžbu po kontrole, pretože v živote sa odohráva veľa situácií mimo kontroly jedincom. Pod skrytou konformitou sa najmä u žien môže objavovať túžba po štíhlosti a dosiahnutí spoločenského ideálu. Mediálny tlak, ktorý kladie dôraz na zdravú výživu, zvyšuje záujem ľudí o zdraviu prospešné potraviny a môže viesť k zmene stravovacích návykov a podmieňovať vznik a rozvoj ortorexie. Nekontrolovaná a neregulovaná propaganda médií (knihy, časopisy, internet...) vyvíja tlak na zdravý životný štýl. Jedinec je „zaplavený“ rôznymi radami a upozorneniami ohľadom diét a zdravia. U predisponovaných osôb môže byť práve tento tlak spúšťačom ortorexie.

Pre tento stav je charakteristická snaha maximalizovať svoje zdravie, ktorá však paradoxne vedie k malnutrícii, zlyhávaniu v práci, škole či sociálnej oblasti. Medzi ohrozené skupiny patria okrem priaznivcov alternatívnych foriem stravovania aj lekári, dietológovia, študenti medicíny, študenti nutričnej terapie, športovci, umelci a osoby, ktorých práca je založená na reprezentatívnom vzhľade. Priemerný výskyt ortorexie v populácii sa odhaduje na 6,9 %, pričom u rizikových skupín (dietológovia, výživoví poradcovia...) je to až 35 – 57,8 %.

Na diagnostiku ortorexie sa využívajú dotazníkové testy, ktoré vyhodnocujú mieru rizika rozvoja ortorexie:

-       Bratmanov test (10 otázok),

-       ORTO-15 (rozšírený Bratmanov dotazník),

-       Dotazník EHQ.

Bratmanov test
Na zistenie ortorexie sa používa Bratmanov dotazník (tab. 1), kde sa napríklad zisťuje množstvo času, ktoré osoba strávi premýšľaním o zdravosti svojho jedla, či má silné výčitky svedomia, ak musí porušiť svoje stravovacie návyky a podobne.
Dotazník (tab. 1) bol vytvorený na základe vlastnej skúsenosti, nie je štandardizovaný a empiricky overený. Bratman ho vytvoril ako nástroj sebaposudzovania a odhalenia svojej možnej závislosti od zdravého stravovania. Veľkým negatívom dotazníka je, že môže kladne skórovať aj ľudí trpiacich inou poruchou príjmu potravy.

Dotazník obsahuje desať otázok s dichotomickou škálou odpovedí (áno/nie). Pokiaľ respondent odpovie na viac ako štyri položené otázky kladne, indikuje to tendenciu k ortorexii. Nevýhoda testu je práve dichotomická forma odpovede, ktorá neposkytuje respondentovi veľa možností na výber. Ďalšou nevýhodou je nízka diskriminačná validita testu odlišujúca ortorexiu od iných porúch príjmu potravy, napr. anorexia. Na druhej strane, výhodou je krátka forma testu a jeho vyhodnotenie, vďaka čomu je rozšírený najmä v populárno-náučných materiáloch a médiách.

Dotazník ORTO-15
Najčastejšie sa dotazník ORTO-15 (tab. 2) používa ako merný nástroj na výskyt ortorexie vo výskumných štúdiách a diagnostiku ortorexie na celom svete (Donini et al., 2005). Vychádza z Bratmanovho dotazníka, nazvaný je podľa finálneho počtu otázok. Šesť otázok bolo prevzatých z predchádzajúceho dotazníka, ale otázky boli pre ich subjektivitu alebo nejasnosti modifikované. Dopracovaných bolo deväť otázok. Tie skúmajú okrem porúch stravovacích návykov aj obsedantné postoje, ktoré sa týkajú voľby či konzumácie stravy, napríklad, či je voľba jedla ovplyvnená obavou o zdravotný stav.

Pôvodná Bratmanova dichotomická škála odpovedí (áno/nie) bola modifikovaná na presnejšiu a vhodnejšiu štvorbodovú Likertovu škálu s voľbou odpovede: vždy/často/zriedkavo, t. j. niekedy/nikdy. Za každú odpoveď v dotazníku je možné získať 1 – 4 body podľa uvedeného kľúča. Jedinci skórujúci na položke „vždy“ vykazujú možné známky mentálnej ortorexie, položka „nikdy“ zodpovedá bežnému potravinovému správaniu. Celkovo je možné dosiahnuť skóre 60 bodov, skóre pod 40 bodov poukazuje na symptómy ortorexie.

Dotazník EHQ
Najnovšou diagnostickou metódou na zisťovanie ortorexie je EHQ (Eating Habits Questionnaire). Vytvorili ho Gleaves et al. (2013) na posúdenie správania, vnímania a pociťovania emócií pridružených k extrémnemu koncentrovaniu sa na zdravú stravu. Dotazník vznikol následne ako reakcia na dotazník ORTO-15, keďže autori EHQ neboli spokojní s psychometrickými vlastnosťami ORTO-15 a výsledkami, ktoré poskytoval. EHQ (tab. 3) je zložený z 21 položiek rozčlenených do troch subškál.

Prvou subškálou sú problémy spojené so zdravou stravou, druhou subškálou sú znalosti o zdravej strave a do tretej subškály patria pozitívne pocity súvisiace so zdravým stravovaním. V EHQ sa odpovedá na Likertovej 4-bodovej škále (od veľmi nesúhlasím až po veľmi súhlasím). Dotazník EHQ ešte nie je veľmi používaný a známy, preto je náročné porovnať ho s ORTO-15. Niektorí výskumníci v ňom vidia nevýhodu v nepokrytí kompulzívneho správania spájaného s mentálnou ortorexiou. Odpovede respondentov dávajú skóre 84 bodov. Vyššie skóre naznačuje väčšie riziko ortorexie. Osobitná pozornosť by mala byť venovaná skóre 3 alebo 4 pri otázkach číslo 6, 8, 13 a 18, pretože uvedené položky naznačujú, že zdravé stravovacie návyky respondentov by mohli byť prekážkou v ich každodennom živote.

Tab. 1 Test ortorexie

Tab. 2 Test ORTO-15 

Otázka		Vždy	Často	Zriedkavo	Nikdy
1.	Venujete pozornosť energetickej hodnote potravín?
2.	Keď idete do obchodu s potravinami, cítite sa zmätený, resp. rozpačitý?
3.	Spôsobovalo vám rozmýšľanie o potravinách počas posledných 3 mesiacov starosti?
4.	Je váš výber potravín ovplyvnený obavou o váš zdravotný stav?
5.	Je pri hodnotení potravín pre vás oveľa dôležitejšia ich chuť ako kvalita?
6.	Ste ochotný minúť viac financií na zdravé potraviny?
7.	Zaberá vám rozmýšľanie o potravinách viac ako 3 hodiny denne?
8.	Cítite sa za svoje stravovanie previnilo?
9.	Myslíte si, že vaša nálada je ovplyvňovaná vaším nutričným správaním?
10.	Myslíte si, že vaše presvedčenie konzumovať iba zdravé potraviny zvýši vašu sebaúctu?
11.	Myslíte si, že konzumácia zdravých potravín zmení váš životný štýl (frekvenciu stravovania, priateľov...)?
12.	Myslíte si, že konzumácia zdravých potravín môže zlepšiť váš výzor/zlepšiť váš vzhľad?
13.	Cítite sa vinný, keď porušíte zdravé stravovanie?
14.	Myslíte si, že na trhu sú aj „nezdravé potraviny/jedlá“?
15.	Stravujete sa v súčasnosti osamote (sám/sama)?
Skórovanie odpovedí:
Položky		Odpovede
		Vždy	Často	Zriedkavo	Nikdy
2, 5, 8, 9		4	3	2	1
3, 4, 6, 7, 10, 11, 12, 14, 15		1	2	3	4
1, 13		2	4	3	1

 

 

Tab. 3 EHQ (Eating Habits Questionnaire)

Otázka		Absolútne nesúhlasím	Prevažne nesúhlasím	Prevažne súhlasím	Absolútne súhlasím
		t. j. Absolútne nie	t. j. Prevažne nie	t. j. Prevažne áno	t. j. Absolútne áno
1.	O zdravom stravovaní mám viac informácií ako ostatní.
2.	Odmietam spoločenské príležitosti, ktoré zahŕňajú konzumáciu nezdravého jedla.
3.	Spôsob prípravy jedla je pre mňa dôležitý.
4.	Dodržiavam diétu s viacerými pravidlami.
5.	Moje stravovacie návyky sú nadradené ostatným.
6.	Rozptyľujú ma myšlienky na zdravé stravovanie.
7.	Konzumujem len to, čo mi povoľuje moja diéta.
8.	Moje zdravé stravovanie je významným zdrojom stresu v mojich vzťahoch.
9.	Snažil/a som sa stravovať zdravšie.
10.	Moje stravovacie návyky ovplyvňujú môj výber zamestnania.
11.	Moja strava je lepšia ako strava iných ľudí.
12.	Cítim sa pod kontrolou, keď sa stravujem zdravo.
13.	V minulom roku mi priatelia alebo členovia rodiny povedali, že sa nadmerne zaoberám zdravým stravovaním.
14.	Mám problémy s hľadaním reštaurácií, ktoré podávajú jedlá, ktoré konzumujem.
15.	Stravovať sa, ako chcem ja, mi dáva pocit zadosťučinenia.
16.	Len málo jedál je pre mňa zdravých.
17.	Odkedy som sa začal/a zdravo stravovať, chodím menej von.
18.	Trávim denne viac ako 3 hodiny myšlienkami na zdravé jedlo.
19.	Cítim sa výborne, keď sa zdravo stravujem.
20.	Presne dodržiavam zásady zdravého stravovania.
21.	Jedlo pripravujem najzdravším spôsobom.
Skórovanie odpovedí:
Položky		Odpovede
		Absolútne nie	Prevažne nie	Prevažne áno	Absolútne áno
1 – 21		1	2	3	4

 

Donini et al. (2004) z univerzity v Ríme zisťovali prevalenciu poruchy v stravovaní – orthorexia nervosa, definovanej ako posadnutosť zdravou výživou. Diagnóza ortorexie bola založená na prítomnosti naliehavej posadnutosti ako osobnostnej vlastnosti a na prehnane zdravých stravovacích zvyklostiach. Zo 404 vyšetrených trpelo na orthorexiu nervosa 28 osôb (prevalencia 6,9 %).

Analýza fyziologickej charakteristiky, socio-kultúrneho a psychologického správania, ktoré sú typické osoby trpiace ortorexiou, poukazuje na vyššiu prevalenciu u mužov, a to s nižšou úrovňou vzdelania. Ortorektické osoby boli charakterizované špecifickým ponímaním potravín (konzervované potraviny považovali za „nebezpečné“, priemyselne spracované produkty za „umelé“, potraviny z biologickej produkcie za „zdravé“. Postihnuté osoby prejavovali silnú nekontrolovateľnú túžbu konzumovať potraviny, keď sa cítili nervózne, vzrušene, šťastne alebo previnilo. 

Donini et al. (2004) uvádzali, že ortorexia nemá univerzálnu definíciu ani nozologickú klasifikáciu a chýbajú aj platné diagnostické kritériá. Neskôr Donini et al. (2005) overovali dotazník ORTO-15 ako nástroj na diagnostiku orthorexie nervosa, stravovacej poruchy definovanej ako maniacka posadnutosť zdravými potravinami. Navrhnutý test preukázal dobrú prediktívnu spôsobilosť pri prahovej hodnote 40 (efektívnosť 73,8 %, senzitivita 55,6 % a špecificita 75,8 %) aj s verifikáciou v kontrolnej vzorke. Identifikácia obsesívnej poruchy zostáva limitovaná. 

V Turecku hodnotili Bağcı Bosi et al. (2007) prevalenciu orthorexia nervosa u doktorov medicíny. Autori použili ORTO-15 test a identifikovali vysokosenzitívne správanie vo vzťahu k zdravej výžive (klasifikáciu pod 40 bodov v ORTO-teste). Priemerné skóre v súbore 318 doktorov bolo 39,8 ± 0,22 bez štatisticky významných rozdielov medzi pohlaviami. Menej ako 40 bodov získalo v teste 45,5 % súboru. Výber potravín v prípade 20,1 % mužov a 38,9 % žien bol ovplyvňovaný programami výživy/zdravia v masmédiách.

Rozdiel medzi skupinami bol štatisticky významný (p <0,05). Ženy sa v porovnaní s mužmi preukazne oveľa viac starali o svoj fyzický vzhľad a kontrolu telesnej hmotnosti, pričom prijímajú menej energetickú potravu. U osôb, ktoré preukazovali „fanaticky zdravé“ stravovacie zvyklosti, môže byť v budúcnosti zvýšené riziko rozvoja ortorexie.

V roku 2009 Ursula Philpot, vedúca Britskej dietetickej asociácie popísala ľudí s ortorexiou ako „upriamených hlavne na kvalitu svojho jedla“, ktorí upravujú a zlepšujú svoju stravu podľa toho, čo oni sami považujú za „čisté“. V tom spočíva aj jej rozdiel od anorexie alebo bulímie, pri ktorých sa jedinci zameriavajú predovšetkým na množstvo jedla s cieľom schudnúť.

Fidan et al. (2010) skúmali študentov medicíny tiež v Turecku (n = 878), pričom priemerná hodnota testu ORTO-11 bola u nich 27. Zistili štatisticky významné rozdiely medzi vekom, pohlavím a zvyklosťami vo fajčení. U mužov bola zistená preukazne vyššia tendencia k ortorexii (p = 0,001) so štatisticky významnými rozdielmi medzi vekovými skupinami (p = 0,025).

Ortorexia je prevažne zdrojom psychického stresu a nie fyzického nebezpečenstva. Avšak anorektická ortorexia je rovnako nebezpečná ako anorexia. Kým však anorexia vedie najmä k úbytku telesnej hmotnosti, pre ortorektikov je v stravovaní dôležitý najmä pocit čistoty, zdravia a prirodzenosti v súvislosti s konzumovanými potravinami. Je ťažké predstaviť si, že aj zdanlivé zdravé a striedme stravovanie môže predstavovať problém v nutričnom správaní.

Práca bola riešená v rámci Nadácie Tatrabanky (č. 2024VZDinst038: Iba poznatky nestačia – Inovácia praktickej výučby vo Výžive ľudí). 

Literatúra:

1. Bağci Bosi, A.T., Çamur, D., Çağatay, G. 2007. Prevalence of orthorexia nervosa in resident medical doctors in the faculty of medicine (Ankara, Turkey). In Appetite, vol. 49, 2007, no. 3, p. 661 – 666.
2. Bratman, S. What is Orthorexia? http://orthorexia.com
3. Bratman, S. 1997. Obsession with dietary perfection can sometimes do more harm than good, says one who has been there. Yoga Journal. 1997.
4. Bratman, S., Knight, D. 2000. Health food junkies: Healthy food obsession sparks rise. New York: Broadway Books, 2000.
5. Donini, L.M., Marsili, D., Graziani, M.P., Imbriale, M., Cannella, C. 2004. Orthorexia nervosa: a preliminary study with a proposal for diagnosis and an attempt to measure the dimension of the phenomenon. In Eat Weight Disord., vol. 9, 2004, no. 2, p. 151 – 157.
6. Fidan, T., Ertekin, V., Işikay, S. et al. 2010. Prevalence of orthorexia among medical students in Erzurum, Turkey. In Comprehensive Psychiatry, vol. 51, 2010, no. 1, p. 49 – 54.
7. Kopčeková, J., Mrázová, J., Gažarová, M. 2021. Psychológia výživy. Nitra: SPU v Nitre, 120 s. ISBN 978-80-552-2310-0.
8. Gleaves, D., Graham, E., Ambwani, S. 2013. Measuring “Orthorexia.” Development of the Eating Habits Questionnaire. The International Journal of Educational and Psychological Assessment. 12.
9. Herényiová, G. 2007. Obezita, anorexia, ortorexia – pohľad psychológa. In Nové trendy vo výžive, 6. november 2007, Bratislava. Bratislava: Lekárska fakulta Univerzty Komenského v Bratislave, 2007. 
10. URL: http://magersucht-klinik.de/index.php/Orthorexie
11. Other types of eating disorders. Dostupné na internete: www.something-fishy.org
12. L´ortoressia. www.albanesi.it
13. Obsession with dietary purity as an eating disorders, Tom Billings. www.beyondveg.com
14. Cibo sano: che ossessione. www.rai.it
15. Indagine Multiscopo. 1999. Condizioni di salute e ricorso ai servizi sanitari. ISTAT, settembre-dicembre, 1999.