Doc. Ing. Katarína Fatrcová-Šramková, PhD., Ing. Zuzana Kňažická, PhD. (VKS IIa), Mgr. Eva Kováčiková, PhD.; Ústav výživy a genomiky, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre 06.07.2026

Súhrn: Tekvicový olej má prevahu polynenasýtených mastných kyselín typu ω-6 (PUFA n-6). V zložení prevláda mastná kyselina typu ω-6 kyselina linolová (49 %), nasleduje kyselina olejová (33 %), nasýtené mastné kyseliny s obsahom priemerne 18 %. Ďalej olej obsahuje tokoferoly (najmä γ-tokoferol), karotenoidy (luteín) a porfyrínové farbivá. Rastlinný extrakt z Cucurbita (Cucurbitaceae) sa tradične používa v mnohých krajinách pri terapii rôznych ochorení, napríklad ako protizápalový, antivírusový, analgetický, protivredový, antidiabetický a antioxidačný prostriedok.
Kľúčové slová: tekvicový olej, nutričné zloženie, prevencia chorôb, zdravie

Abstract: Pumpkin seed oil has a predominance of ω-6 polyunsaturated fatty acids (PUFA n-6). The predominant ω-6 fatty acid in the composition is linoleic acid (49 %), followed by oleic acid (33 %), saturated fatty acids with an average content of 18 %. The oil also contains tocopherols (especially γ-tocopherol), carotenoids (lutein) and porphyrin-based dyes. The plant extract of Cucurbita (Cucurbitaceae) has traditionally been used in many countries in the therapy of various diseases, for example as an anti-inflammatory, antiviral, analgesic, antiulcer, antidiabetic and antioxidant agent.
Keywords: pumpkin seed oil, nutritional composition, disease prevention, health

Tekvice sa pestujú na americkom a európskom kontinente, v Ázii aj Afrike. Tekvicové semená sa tradične používajú na ochranu pred rôznymi ochoreniami. Olej z tekvicových semien má tmavozelenú farbu, získava sa z pražených semien. Praženie dodáva oleju špecifickú orieškovú chuť. Tekvicový olej má prevahu polynenasýtených mastných kyselín typu ω-6 (n-6 PUFA, polyunsaturated fatty acids).

V zložení prevláda mastná kyselina typu ω-6 kyselina linolová (49 %), nasleduje kyselina olejová (33 %), nasýtené (SFA, saturated fatty acids) mastné kyseliny s obsahom priemerne 18 %. Tekvicový olej ďalej obsahuje tokoferoly (najmä γ-tokoferol), karotenoidy (luteín) a porfyrínové farbivá (Minárik et al., 2022). Má vysokú antioxidačnú kapacitu, vyššiu ako bežne používané oleje. Tekvicový olej má vysoký obsah tokoferolov, čo má za následok vysokú oxidačnú stabilitu.

Rastlinný extrakt z Cucurbita pepo L. (Cucurbitaceae) sa tradične používa v mnohých krajinách pri terapii rôznych ochorení, napríklad ako protizápalový, antivírusový, analgetický, protivredový, antidiabetický a antioxidačný prostriedok (Ratnam et al., 2017).
Reaktívne formy kyslíka (ROS, reactive oxygen species) sú príčinou rôznych typov rakoviny, ako je rakovina hrubého čreva, prsníka, žalúdka (Bhagat et al., 2011; Balestrieri et al., 2012; Asombang et al., 2013). Strava obsahujúca rastlinné potraviny bohaté na antioxidanty sa spája s nižším rizikom vzniku rakoviny (Ostan et al., 2015).

Výťažky z tekvice vykazujú pozoruhodnú protirakovinovú aktivitu voči bunkám leukémie K-562 a tekvicové semená obsahujú aj moschatín, nový ribozómový inaktivačný proteín (RIP, ribosome-inactivating protein), ktorý účinne inhibuje rast cielených melanómových buniek M21 (Xie, 2004; Xia et al., 2003). Tekvicový olej preukázal aj rôzne ďalšie prospešné vlastnosti, ako sú antimikrobiálne, antihypertenzívne, antiartritické, protizápalové a antidepresívne aktivity (Yadav et al., 2010). 

Na základe biochemických analýz je zrejmé, že semená Cucurbita maxima Linn. a oleje z nich obsahujú nenasýtené mastné kyseliny, karotenoidy, fytosteroly, stopové prvky, fenolové zlúčeniny spolu s relatívne vysokým obsahom tokoferolu a s dostatočnou oxidačnou stabilitou (Rezig et al., 2018; Kim et al., 2012). Autochtónna odroda tekvicového oleja obsahuje oveľa väčšie množstvo nenasýtených mastných kyselín, fytosterolov a tokoferolov v porovnaní s hybridnou (Amin et al., 2019).

Okrem toho sa v poslednom čase uvádza, že syntetické antioxidanty (butylovaný hydroxyl toluén a butylovaný hydroxyl anizol) sú nebezpečné pre ľudské zdravie. Preto bol značný záujem venovaný potravinovým antioxidantom, pokiaľ ide o ich ochrannú úlohu pred oxidačným poškodením (Lobo et al., 2010). V posledných rokoch sa vo viacerých štúdiách zdôraznili zdravotné účinky tekvicového oleja proti mnohým ochoreniam vrátane hypertenzie, diabetu mellitu, novorodeneckej meningitídy, hnačky a silných brušných kŕčov (Allocati et al., 2013; Lim et al., 2010).

Tekvicový olej je dobre známy aj pri terapii infekcií močových ciest a iných infekčných ochorení (Nishimura et al., 2014) spôsobených niektorými virulentnými kmeňmi baktérie Escherichia coli. Antimikrobiálne zlúčeniny získané zo semien by mohli inhibovať baktérie rôznymi mechanizmami a poskytovať klinický efekt pri terapii infekcií spôsobených rezistentnými mikroorganizmami (Stein et al., 2005). Potrebné je preto vedecky zhodnotiť tekvicový olej z hľadiska jeho antibakteriálnej aktivity proti baktériám rezistentným voči antibiotikám, s cieľom vyvinúť antimikrobiálnu látku rastlinného pôvodu na použitie v potravinárskom priemysle (Simoes et al., 2009; Gulfraz et al., 2011). 

Extrakt z tekvicových semien je bohatým zdrojom vitamínov, kyseliny linolovej, kyseliny olejovej a mikroprvkov. Najmä olej získaný z Cucurbita pepo je účinný pri terapii porúch močových ciest. Účinok tekvicového oleja z C. pepo bol skúmaný v klinických štúdiách, ktorých sa zúčastnilo viac ako 2 000 mužov trpiacich benígnou hypertrofiou prostaty (BPH, benign prostate hypertrophy) (Friederich et al., 2000). V štúdii na zvieratách Gossell Williams et al. (2006) preukázali, že olej z tekvicových semien C. pepo inhibuje testosterónom indukovanú hyperpláziu prostaty potkanov.

Potkany liečené testosterónom 0,3 mg/100 g telesnej hmotnosti vykazovali zvýšenie pomeru veľkosti prostaty, ale príjem 2,0 alebo 4,0 mg/100 g telesnej hmotnosti tekvicového oleja z C. pepo inhiboval pomer veľkosti prostaty u potkanov liečených testosterónom. Predchádzajúce štúdie objasnili účinok tekvicového oleja získaného z C. pepo, ale dovtedy nebol uskutočnený klinický výskum liečby porúch močenia pomocou iného druhu tekvicového oleja. V Japonsku, najmä na ostrove Hokkaido, je Cucurbita maxima hlavným druhom tekvice pestovaným na potravinárske účely, preto je tam k dispozícii veľké množstvo tekvicových semien. Ojiako et al. (2010) analyzovali zloženie semien C. maxima, obsahujú rôzne mastné kyseliny, bielkoviny, sacharidy a minerálne látky. 

V mnohých západných krajinách bolo preukázané, že tekvicový olej získaný z Cucurbita pepo je efektívny na terapiu noktúrie u pacientov s poruchami močenia. Symptómy u ľudí s hyperaktívnym močovým mechúrom (OAB, overactive bladder) sa vyskytujú u viac ako 15 % ľudí vo veku 40 rokov a viac a predpokladá sa, že sa ich výskyt zvyšuje s pribúdajúcim vekom (Abrams, 2002). Účinok tekvicového oleja získaného z C. pepo bol testovaný pri poruchách močenia. Nishimura et al. (2014) hodnotili v štúdii účinok tekvicového oleja z Cucurbita maxima na poruchy močenia u ľudí s hyperaktívnym močovým mechúrom. Do štúdie bolo zaradených 45 subjektov.

Extrakt z tekvicového oleja z C. maxima (10 g oleja/deň) bol podávaný perorálne subjektom počas 12 týždňov. Po 6 a 12 týždňoch bola funkcia močenia hodnotená pomocou skóre symptómov hyperaktívneho močového mechúra (OABSS, overactive bladder symptom score) – štandardného nástroja na diagnostiku a hodnotenie závažnosti OAB, používaného v klinických štúdiách, ktorý je vhodný na určenie účinku terapie porúch močenia. Tekvicový olej z C. maxima významne znížil stupeň OABSS u subjektov. Výsledky štúdie poukázali na to, že tekvicový olej získaný z C. maxima, ako aj z C. pepo je účinný pri poruchách močenia a má potenciál v prevencii alebo liečbe porúch močenia vrátane OAB. Zloženie tekvicového oleja z hľadiska obsahu živín, vitamínov, mastných kyselín a sterolov je uvedené v tab. 1.

Tab. 1 Zložky tekvicového oleja z Cucurbita maxima (Nishimura et al., 2014)

Parametre	Obsah na 100 g
Nutričné parametre Energia (kcal)  Tuky (g)  Vitamíny  β‑karotén (μg)  Vitamín D (μg)  Vitamín E (mg)  α‑tokoferol (mg)  γ‑tokoferol (mg)  Vitamín K1 (μg)  Mastné kyseliny (g)  C14:0  C16:0  C16:1  C17:0  C18:0  C18:1  C18:2  C18:3  C20:0  C22:0  C24:0  Sterol  Sitosterol (mg)	900  99,9    500  2  5,7  0,2  5,5  10    0,1  10,9  0,1  0,1  6,0  38,6  37,8  0,2  0,5  0,1  0,1   150

 

Friederich et al. (2000) preukázali, že extrakt z tekvicových semien získaný z C. pepo zlepšuje abnormálnu funkciu močových ciest u pacientov s BPH. Perorálne podávanie 500 – 1000 mg/deň tohto extraktu počas 12 týždňov spôsobilo zníženie medzinárodného skóre prostatických symptómov o 41,4 %. Okrem toho viac ako 96 % pacientov nemalo v dôsledku konzumácie oleja žiadne nežiaduce vedľajšie účinky.

V štúdii autorov Nishimura et al. (2014) sa v súlade s výsledkami predchádzajúcej štúdie nevyskytol žiaden závažný vedľajší účinok spôsobený tekvicovým olejom z C. maxima. Tieto výsledky naznačujú, že extrakt zo semien C. maxima je bezpečný a dobre tolerovaný pri liečbe porúch močových ciest, ako sú OAB a BPH. Hoci molekulárny mechanizmus oleja zo semien na zlepšenie porúch močových ciest nie je na základe súčasných poznatkov dobre známy, na základe predchádzajúcej správy sa predpokladá, že sitosteroly obsiahnuté v oleji zo semien spôsobujú zmiernenie týchto porúch (Friederich et al., 2000). Na potvrdenie výsledkov Nishimura et al. (2014) uvádzajú zámer uskutočniť placebom kontrolovanú, dvojito zaslepenú klinickú štúdiu, v ktorej sa identifikujú potenciálne molekuly, čo by umožnilo zmenšiť objem testovanej alebo placebovej vzorky vhodnej na enkapsuláciu. 

Amin et al. (2020) vyhodnotili protizápalovú, antioxidačnú a antibakteriálnu aktivitu etanolového extraktu oleja z tekvicových semien (Cucurbita maxima Linn.) hybridných a pôvodných odrôd. Aj keď obidve odrody tekvicového oleja preukázali protizápalovú, antioxidačnú a antibakteriálnu aktivitu, vynikala pôvodná odroda. Oba druhy tekvicového oleja (pôvodný tekvicový olej IPSO (indigenous pumpkin seed oil) ako aj hybridný tekvicový olej HPSO (hybrid pumpkin seed oil) môžu byť sľubným zdrojom zložiek v potravinárskom a farmaceutickom priemysle.

Pôvodné odrody majú v porovnaní s hybridnými odrodami vysoké nutričné hodnoty (Amin et al., 2019). Pôvodný tekvicový olej je v porovnaní s hybridnou odrodou obohatený aj o gama-tokoferol, delta-tokoferol, celkový obsah vitamínu E a nenasýtené mastné kyseliny (kyseliny linolová a linolénová) (Amin et al., 2019). Hoci sa semená tekvice zvyčajne vyhadzujú ako odpad, semená sú mimoriadne bohatým zdrojom bioaktívnych zlúčenín so zaujímavými nutraceutickými vlastnosťami (Patel, 2013).

Nedávne štúdie o tekvicovom oleji si získali veľkú pozornosť nielen ako jedlý olej, ale aj ako potenciálne nutraceutikum. V mnohých vedeckých prácach sa uvádza, že v tekvicových olejoch sa nachádzajú viaceré bioaktívne zlúčeniny, najmä polyfenoly (fenolové kyseliny, flavonoidy, antokyány, lignany a stilbény), karotenoidy (xantofyly a karotény), vitamíny (vitamín E a C), ktoré pôsobia ako prírodné antioxidanty (Baiano a Nobile, 2016; Cai et al., 2004).

Aj keď je schopnosť tekvicového oleja chrániť pred chorobami dobre známa, je potrebné ďalej pokračovať v skúmaní a v odrodovom hodnotení protizápalových, antioxidačných, antibakteriálnych a ďalších účinkov olejov zo semien Cucurbita.

Literatúra

1. Abrams, P., Cardozo, L., Fall, M., Griffiths, D., Rosier, P., Ulmsten, U. et al. 2002. The standardisation of terminology of lower urinary tract function: Report from the Standardisation Sub‑committee of the International Continence Society. Neurourol Urodyn 21, 167 – 178.
2. Allocati, N., Masulli, M., Alexeyev, M.F., Di Ilio, C. 2013. Escherichia coli in Europe: an overview. International Journal of Environmental Research and Public Health, 10(12), 6235 – 6254. 
3. Amin, M.Z., Islam Rity, T., Rasel Uddin, M., Mashiar Rahman, Md., Jashim Uddin, M. 2020. A comparative assessment of anti-inflammatory, anti-oxidant and anti-bacterial activities of hybrid and indigenous varieties of pumpkin (Cucurbita maxima Linn.) seed oil. Biocatalysis and Agricultural Biotechnology, 28, 101767. 
4. Amin, M.Z., Islam, T., Mostofa, F., Jashim Uddin, M., Rahman, M.M., Satter, M.A. 2019. Comparative assessment of the physicochemical and biochemical properties of native and hybrid varieties of pumpkin seed and seed oil (Cucurbita maxima Linn.). Heliyon, (5)12, e02994. 
5. Asombang, A.W., Kayamba, V., Mwanza-Lisulo, M., Colditz, G., Mudenda, V., Yarasheski, K., ... & Kelly, P. (2013). Gastric cancer in Zambian adults: a prospective case-control study that assessed dietary intake and antioxidant status by using urinary isoprostane excretion. The American Journal of Clinical Nutrition, 97(5), 1029 – 1035.
6. Baiano, A., Del Nobile, M.A. (2016). Antioxidant compounds from vegetable matrices: Biosynthesis, occurrence, and extraction systems. Critical Reviews in Food Science and Nutrition, 56(12), 2053 – 2068.
7. Balestrieri, M.L., Dicitore, A., Benevento, R., Di Maio, M., Santoriello, A., Canonico, S., ... & Stiuso, P. (2012). Interplay between membrane lipid peroxidation, transglutaminase activity, and cyclooxygenase 2 expression in the tissue adjoining to breast cancer. Journal of Cellular Physiology, 227(4), 1577 – 1582.
8. Bhagat, S.S., Ghone, R.A., Suryakar, A.N., Hundekar, P.S. 2011. Lipid peroxidation and antioxidant vitamin status in colorectal cancer patients. Indian J Physiol Pharmacol, 55(1), 72 – 76.
9. Cai, Y., Luo, Q., Sun, M., Corke, H. 2004. Antioxidant activity and phenolic compounds of 112 traditional Chinese medicinal plants associated with anticancer. Life Sciences, 74(17), 2157 – 2184.
10. Friederich, M., Theurer, C., Schiebel‑Schlosser, G. 2000. Prosta Fink Forte capsules in the treatment of benign prostatic hyperplasia. Multicentric surveillance study in 2245 patients. Forsch Komplementarmed Klass Naturheilkd, 7, 200 – 204.
11. Gossell‑Williams, M., Davis, A., O’Connor, N. 2006. Inhibition of testosterone‑induced hyperplasia of the prostate of Sprague‑Dawley rats by pumpkin seed oil. J Med Food, 9, 284 – 286.
12. Gulfraz, M., Sadiq, A., Tariq, H., Imran, M., Qureshi, R., Zeenat, A. 2011. Phytochemical analysis and antibacterial activity of Eruca sativa seed. Pak. J. Bot, 43(2), 1351 – 1359.
13. Kim, M.Y., Kim, E.J., Kim, Y.N., Choi, C., Lee, B.H. 2012. Comparison of the chemical compositions and nutritive values of various pumpkin (Cucurbitaceae) species and parts. Nutrition Research and Practice, 6(1), 21 – 27.
14. Lim, J.Y., Yoon, J.W., Hovde, C.J. 2010. A brief overview of Escherichia coli O157: H7 and its plasmid O157. Journal of Microbiology and Biotechnology, 20(1), 5.
15. Lobo, V., Patil, A., Phatak, A., Chandra, N. 2010. Free radicals, antioxidants and functional foods: Impact on human health. Pharmacognosy reviews, 4(8), 118.
16. Minárik, P., Mináriková, D., Golian, J., Penesová, A., Babjaková, J. 2022. Štandardný postup na výkon prevencie: Odporúčania pre stravovanie a výživu u dospelých – špeciálna časť. Preventívne postupy. Ministerstvo zdravotníctva, 15. november 2022. 
17. Nishimura, M., Ohkawara, T., Sato, H., Takeda H., Nishihira, J. 2014. Pumpkin Seed Oil Extracted from Cucurbita maxima Improves Urinary Disorder in Human Overactive Bladder. Journal of Traditional and Complementary Medicine, 4(1), 72 – 74. 
18. Ojiako, O.A., Ogbuji, C.A., Agha, N.C., Onwuliri, V.A. 2010. The proximate, mineral, and toxicant compositions of four possible food security crops from southeastern. Nigeria. J Med Food, 13, 1203 – 1209.
19. Ostan, R., Lanzarini, C., Pini, E., Scurti, M., Vianello, D., Bertarelli, C., ... & Santoro, A. 2015. Inflammaging and cancer: a challenge for the Mediterranean diet. Nutrients, 7(4), 2589 – 2621.
20. Patel, S. 2013. Pumpkin (Cucurbita sp.) seeds as nutraceutic: a review on status quo and scopes. Mediterranean Journal of Nutrition and Metabolism, 6(3), 183 – 189. 
21. Ratnam, N., Naijibullah, M., Ibrahim, M.D. 2017. A review on Cucurbita pepo. Int J Pharm Phytochem Res, 9, 1190 – 1194.
22. Rezig, L., Chouaibi, M., Ojeda-Amador, R.M., Gomez-Alonso, S., Salvador, M.D., Fregapane, G., Hamdi, S. 2018. Cucurbita maxima pumpkin seed oil: From the chemical properties to the different extracting techniques. Notulae Botanicae Horti Agrobotanici Cluj-Napoca, 46(2), 663 – 669.
23. Simoes, M., Bennett, R.N., Rosa, E.A. 2009. Understanding antimicrobial activities of phytochemicals against multidrug resistant bacteria and biofilms. Natural Product Reports, 26(6), 746 – 757.
24. Stein, A.C., Sortino, M., Avancini, C., Zacchino, S., von Poser, G. 2005. Ethnoveterinary medicine in the search for antimicrobial agents: Antifungal activity of some species of Pterocaulon (Asteraceae). Journal of Ethnopharmacology, 99(2), 211 – 214.
25. Xia, H.C., Li, F., Li, Z., Zhang, Z.C. 2003. Purification and characterization of Moschatin, a novel type I ribosome-inactivating protein from the mature seeds of pumpkin (Cucurbita moschata), and preparation of its immunotoxin against human melanoma cells. Cell Research, 13(5), 369 – 374.
26. Xie, J.M. 2004. Induced polarization effect of pumpkin protein on B16 cell. Fujian Med Univ Acta, 38(4), 394 – 395.
27. Yadav, M., Jain, S., Tomar, R., Prasad, G.B.K.S., Yadav, H. 2010. Medicinal and biological potential of pumpkin: an updated review. Nutrition Research Reviews, 23(2), 184 – 190.

Práca vznikla za podpory projektu Grantovej agentúry FAPZ, SPU v Nitre č. 2/2024.